Na webovom sídle sportnet.sme.sk bolo dňa 17.10.2026 zverejnené Stanovisko Západoslovenského futbalového zväzu (ďalej len „ZsFZ“) k priebehu Konferencie Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „Konferencia SFZ“), ktorá sa uskutočnila v Senci dňa 16.10.2026.
Nepodpísaný autor, prípadne aj ďalší nepodpísaní signatári (podpisovatelia) Stanoviska ZsFZ k priebehu Konferencie SFZ zo dňa 16.10.2026 (ďalej len „Stanovisko“), ktorí sa pod textom označili ako „Výkonný výbor ZsFZ“ (ďalej len „VV ZsFZ“) a „Delegáti Konferencie SFZ za ZsFZ“, vo svojom Stanovisku okrem iného uviedli, že „Západoslovenský futbalový zväz dôrazne odsudzuje postup skupiny delegátov, ktorí svojím odchodom z rokovacej sály Konferencie SFZ dňa 16. októbra 2026 v Senci prispeli k strate jej uznášaniaschopnosti a znemožnili pokračovanie rokovania najvyššieho orgánu slovenského futbalu.“
Osobne by som sa pozastavil nad tým, že ak VV ZsFZ v sobotu skutočne zasadol, nie je zrejmé, v akom zložení a kde (alebo či išlo o čoraz populárnejšie hlasovanie per rollam – teda na diaľku, bez osobného stretnutia, napríklad e-mailom), kedy a komu oznámil, že sa zasadnutie bude konať, aký bol jeho program, aké materiály boli k dispozícii a kde je zápisnica zo zasadnutia, z ktorej by bolo zrejmé, kto, kedy a ako hlasoval.
Na príslušnom webovom sídle www.sportnet.sme.sk ani na webovom sídle ZsFZ som nič také nenašiel. Možno len niekto, kto nechce svoje názory predniesť verejne pod svojím menom a postaviť sa za ne, využíva kolektívny orgán, ktorého členovia možno ani o ničom nevedia, a keby mali možnosť, pod dané Stanovisko by sa nepodpísali – a preto tam ich podpisy nie sú.
To však len predpokladám na základe hypotéz (domnienok), ktoré mám k dispozícii.
Dôležitejší ako forma je však obsah daného Stanoviska.
Tí, ktorí chceli vedieť, už vedia, ako dopadla Konferencia SFZ dňa 16.10.2026. Podľa reakcií verejnosti (ktoré som zachytil v médiách a na sociálnych sieťach) je jej výsledok s potešením vnímaný ako úspech menšiny delegátov Konferencie SFZ.
Nepodpísaní členovia VV ZsFZ a delegáti Konferencie SFZ za ZsFZ vo svojom Stanovisku dôrazne odsudzujú postup skupiny delegátov, ktorí svojím odchodom z rokovacej sály Konferencie SFZ dňa 16. októbra 2026 v Senci prispeli k strate jej uznášaniaschopnosti a znemožnili pokračovanie rokovania najvyššieho orgánu slovenského futbalu. (Pri slovnom spojení „dôrazne odsudzujú“ som sa nedržal pôvodného textu, kde je uvedené „odsudzuje“. Ak ide o stanovisko minimálne dvoch kolektívnych zoskupení, slovenská gramatika vyžaduje množné číslo. Ibaže by išlo o jediného autora – signatára AA (anonymus auctor, teda anonymný, nepodpísaný autor; ďalej len „AA“).)
Už v úvode svojho Stanoviska AA uvádza: „Považujeme za mimoriadne nezodpovedné, ak delegáti, ktorí získali dôveru svojich voliteľov a mandát zastupovať záujmy futbalového hnutia, uprednostnia demonštratívny odchod pred plnením svojich povinností. Mandát delegáta nie je nástrojom osobných ambícií ani politických hier. Je predovšetkým záväzkom voči tým, ktorí mu svoju dôveru zverili.“
A tu sa dostávame k ďalším otázkam. Ako AA vie, že demonštratívny (okázalý, protestný) odchod delegátov nebol plnením ich povinností?
Podľa Stanov SFZ má delegát právo hlasovať. Povinnosť hlasovať som nikde nenašiel. Z jazykového aj teleologického výkladu Stanov (teda výkladu podľa účelu a cieľa pravidla) a aj s použitím analógie (obdoby) s úpravou postavenia zástupcu pri presadzovaní vôle kolektívneho orgánu môžem usudzovať, že ak chce delegát niečo presadiť a hlasuje sa o tom, mal by hlasovať. Je to však jeho právo. A uplatnenie práva závisí od vôle toho, komu toto právo patrí. Nie je to jeho povinnosť.
Zas a znova sa mi nepodarilo nikde nájsť daný údaj, a preto naozaj neviem, na základe čoho AA vo svojom Stanovisku tvrdí, že delegáti, ktorí opustili rokovaciu sálu, uprednostnili svoje záujmy.
Ak by som použil výkladovú logiku, znamenalo by to, že tí, čo zostali, uprednostnili záujmy niekoho iného ako svoje? Koho?
Ak mali podľa AA zostať a vykonávať svoje mandáty (poverenia zastupovať iných) ako záväzok voči tým, ktorí im ich zverili, odkiaľ sa môžem dozvedieť, voči komu bolo záväzkom hlasovanie delegátov ZsFZ na Konferencii SFZ o vypustení deviatich bodov programu Konferencie SFZ? Ak to má byť záväzok, čo za to, že budú takto hlasovať, prijali alebo plánovali prijať? A od koho? Kto ich takto zaviazal? Je tento akt, ktorým sa cítili byť zaviazaní, niekde verejne dostupný?
Zas a znova ma sklamali moje schopnosti vyhľadávať na internete a nepomohli mi ani štyri komerčné platené verzie umelej inteligencie (AI) – jednoducho som to nenašiel.
Myslím si, že už bolo dosť sypania si popola na hlavu za to, že niečo neviem nájsť a niečomu nerozumiem.
Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí sa odvážili čítať tento môj text k niekoľko dní starým udalostiam, hoci pre mňa veľmi potešiteľným.
Dovolím si reagovať na dané Stanovisko z odbornejšieho hľadiska a spochybniť tvrdenia AA.
Delegáti Konferencie SFZ, ktorí dňa 16.10.2026 opustili rokovaciu sálu, vôbec nič neporušili. Možno len niekomu prekazili výkon jeho moci a naplnenie jeho mocenských ambícií.
V minulosti som sa venoval štúdiu ústavného práva, ako aj vzdelávaniu iných v tejto oblasti, a tak som sa niečo naučil o zastupiteľskej demokracii, výkone mandátu, právach menšiny a povinnostiach väčšiny.
Z uvedeného dôvodu si dovolím so Stanoviskom AA nesúhlasiť, a to možno aj preto, že používa terminológiu (odborné výrazy), ktorá sa síce používa v demokratickom a právnom prostredí, ale používa ju spôsobom, ktorý má navodiť zdanie odbornosti – a to bez toho, aby jej rozumel. Niečo podobné, ako keď AI odpovie na otázku zadanú bez správneho promptu (zadania, pokynu pre AI) a zadávateľ odpovedi nerozumie. Nerozumie totiž už tomu, čo zadáva do promptu, a preto nemôže porozumieť ani odpovedi.
Zadávateľ je však hrdý na to, aký je chytrý a sčítaný – veď koľko odborných termínov vyvrhol do verejného priestoru.
AA tiež uviedol, že „Demokracia v športovom hnutí znamená nielen právo predkladať návrhy, vyjadrovať kritické názory a požadovať zmeny, ale aj povinnosť rešpektovať demokraticky prijaté rozhodnutia. O úprave programu konferencie rozhodla výrazná väčšina prítomných delegátov v riadnom hlasovaní. Nesúhlas s výsledkom hlasovania nemôže byť dôvodom na paralyzovanie činnosti najvyššieho orgánu SFZ.“
AA však už neuviedol, v čom sa má demokracia vo futbalovom prostredí líšiť od demokracie v demokratickej a právnej spoločnosti.
Je samozrejmé, že demokracia je vláda ľudu, teda presadzovanie vôle väčšiny. Bez práva väčšiny rozhodnúť niet demokracie – a to nielen z praktického, ale aj z teoretického pohľadu. Platí to aj v športovom hnutí, akým je SFZ.
Pre základné východiská demokracie je totiž podstatné, že pri počítaní akejkoľvek väčšiny má každý jej člen rovnakú váhu. Práve rovnosť – rovnaká hodnota všetkých členov spoločenstva – je to, čo dáva väčšine zmysel a zároveň ju svojím spôsobom obmedzuje. Len uplatnením pravidla, že rozhoduje väčšina, a nie menšina, je v praxi možné učiniť zadosť (vyhovieť) axiomatickému (samozrejmému, nespochybniteľnému) predpokladu rovnakej hodnoty každého člena spoločenstva. Len preto, že chceme a dokážeme spočítať väčšinu, dokážeme priznať hlasom jej jednotlivých spolutvorcov rovnakú váhu, akú priznávame hlasom spolutvorcov menšiny. Rešpektovaním menšiny rešpektujeme rovnaký morálny nárok každého jedného člena spoločenstva na vlastnú slobodu a dôstojnosť, ako aj jeho rovnaký morálny nárok dávať správcom spoločenstva súhlas na výkon správy.
S predpokladom rovnakej hodnoty členov spoločenstva súvisí aj obmedzenie väčšinového rozhodovania. Tým obmedzením je povinnosť väčšiny rešpektovať pri svojom rozhodovaní tie práva a slobody, ktoré patria každému delegátovi bez ohľadu na to, či je na Konferencii SFZ členom väčšiny alebo menšiny, a tiež bez ohľadu na to, či sa to vedeniu SFZ, ZsFZ, SsFZ alebo komukoľvek inému páči, alebo nie.
AA tiež uviedol: „Osobitne zarážajúce je, že uvedená skupina delegátov svoj odchod avizovala ešte pred samotnou konferenciou, ak nebudú akceptované jej požiadavky. Takýto prístup podľa nášho názoru spochybňuje deklarovaný záujem o konštruktívnu diskusiu a hľadanie riešení. Kto si vopred stanoví podmienky, za ktorých odmietne pokračovať v rokovaní, nemôže zároveň presvedčivo tvrdiť, že jeho prioritou je dialóg.“
Neviem, ako môže prebehnúť konštruktívna (vecná, prínosná) diskusia, keď je z programu Konferencie SFZ vylúčený práve ten bod, v rámci ktorého mala táto diskusia prebehnúť a na jej základe sa malo – podľa riadne uplatneného práva delegáta a ním navrhnutého bodu programu – aj rozhodnúť.
Zľakol sa niekto, že by sa po konštruktívnej diskusii zmenili pomery a zloženie väčšiny a menšiny? Je to demokratické? Nie je to zarážajúce?
Ak niekto volá po konštruktívnej kritike, ako je možné, že ju vyradí z programu Konferencie SFZ, a ten, kto následne splní, čo avizoval (vopred oznámil), a využije svoje práva, je označený za niekoho, kto niečo porušuje? Okrem toho, že prekazil záujmy niekoho iného, nie je zrejmé, čoho sa mal dopustiť ani aké predpisy a pravidlá porušil.
Nikto z delegátov, ktorí využili svoje práva a spôsobili tak obštrukciu (zablokovanie rokovania), ktorou väčšine znemožnili presadiť záujmy niekoho iného, neuviedol, že z Konferencie SFZ odišiel preto, že navrhované body neboli prijaté po riadnej diskusii, prezentácii dôvodov návrhov a vecnej, konštruktívnej diskusii.
Odišli preto, že im boli upreté ich práva – a aj práva ostatných členov SFZ – na prezentáciu dôvodov na zaradenie predmetných bodov do programu Konferencie SFZ a dôvodov na ich prípadné prijatie.
Väčšina v demokratickej spoločnosti a v demokratickom futbalovom hnutí, ktorá rešpektuje práva a slobody menšiny, sa tu zmenila na väčšinu, ktorá nerešpektuje nič iné, iba svoj názor, a chce diktovať, kto čo môže, alebo skôr nemôže (najmä) povedať – premenila sa na diktujúcu väčšinu.
Bálo sa 58 delegátov nových informácií? Alebo – ak ich už majú k dispozícii a nič by ich nemohlo prekvapiť – báli sa, že by ich už nemohli utajovať? Báli sa toho, že ak by sa dozvedeli niečo iné, nedokázali by ďalej brániť záujmy niekoho iného a začali by zastupovať záujmy futbalu, či už vo svojom regióne, alebo na celom Slovensku?
Veď delegáti, ktorí opustili Konferenciu SFZ, neupreli nikomu z väčšiny nič z jeho práv – len na to, aby ich väčšina mohla presadiť, potrebovala, aby boli títo delegáti prítomní v sále. Väčšinu pritom vopred upozornili na kroky, ktoré urobia, a to v súlade s pravidlami, ktoré používa aj väčšina.
Prečo sa odsudzuje uplatnenie práv delegátov, ktorí nekonali tak, ako chcela väčšina?
Je potrebné si uvedomiť, že legitímna (oprávnená, zákonná) moc, a teda aj moc väčšiny na Konferencii SFZ, rozhoduje sine ira et studio, teda bez hnevu a zaujatosti; pocity osobnej účasti, milosti či vďačnosti, nech sú vyvolané čímkoľvek, nesmú mať na konečné rozhodnutie žiadny vplyv. Rovnako sú vylúčené aj osobné predstavy o spravodlivosti, morálke, slušnosti a mravoch. Vina a zásluhy sa nesmú posudzovať od prípadu k prípadu, ale vždy iba v súlade s pravidlami. Formálno-právna racionalita (rozhodovanie podľa vopred daných pravidiel, nie podľa pocitov) je stelesnená v základnej požiadavke právneho štátu – a rovnako aj právne a demokraticky vedeného hnutia, akým je SFZ – podľa ktorej smú orgány SFZ konať iba na základe a v medziach zákona a vnútorných predpisov.
AA tiež tvrdí, že „Za osobitne znepokojujúcu považujeme aj skutočnosť, že viaceré predložené návrhy vyvolávajú zásadné otázky ich súladu s aktuálne platnými Stanovami SFZ a vnútrozväzovými predpismi. Považujeme za neprijateľné, aby sa pri presadzovaní individuálnych či skupinových záujmov obchádzali pravidlá, ktoré si samotné futbalové hnutie demokraticky schválilo. Ak existuje záujem o zmenu fungovania Slovenského futbalového zväzu, legitímnou cestou je predloženie riadne pripravených návrhov na zmenu jeho stanov a predpisov, nie presadzovanie rozhodnutí, ktorých súlad s platným právnym rámcom je prinajmenšom sporný. Právna istota, rešpektovanie stanov a dodržiavanie demokratických postupov musia byť základnými princípmi fungovania každej dôveryhodnej športovej organizácie. Tieto princípy nemožno uplatňovať selektívne podľa toho, komu a kedy vyhovujú.“
AA však neuviedol, ktoré sú to „viaceré predložené návrhy“ a v čom „vyvolávajú zásadné otázky“.
Ak vnútroorganizačné predpisy umožňujú pozastaviť výkon volenej funkcie, návrhy na takéto pozastavenie nemôžu byť s týmito predpismi v rozpore.
Keďže delegáti, ktorí Konferenciu SFZ opustili, postupovali v plnom súlade s vnútroorganizačnými predpismi, nemožno im ich postup vyčítať ako rozporný s niečím fiktívnym (vymysleným) – okrem predstáv a želaní väčšiny.
Dôležité otázky treba prediskutovať a rozhodnúť o nich, ale to, čo je dôležité, môže každý vnímať inak.
Ak chce väčšina delegátov Konferencie SFZ prerokovať dôležité otázky, musí tak urobiť v súlade s vnútroorganizačnými predpismi. Potrebuje na to 61 delegátov. Ak ich nemá, nie je to väčšina, ktorá je oprávnená o danej veci rokovať.
Na záver si dovolím uviesť, že AA držím palce. Pevne verím, že jeho výzvy na demokratické správanie menšiny budú vypočuté, keď si uvedomí, že aj správanie väčšiny má byť pre menšinu hodné nasledovania. Držím mu palce aj pri štúdiu práva a politológie, aby vedel správne používať ich terminológiu, a to aj vo verejnom priestore, keď začne vyzývať na dodržiavanie niečoho, čo dodržané bolo. Tiež si dovoľujem vysloviť želanie a možno aj vieru, že v budúcnosti sa už nikto nebude musieť skrývať za nejaké písmená namiesto toho, aby sa pod svoj text podpísal vlastným menom.
Slavo Trnkócy
