Na margo prerušenej konferencie SFZ a mnohým, čo s tým súvisí
Riadna konferencia SFZ, čo je podľa stanov najvyšší orgán slovenského futbalu, mohla či mala dať odpoveď na horúce témy posledných mesiacov. Tých od februárovej volebnej konferencie pribúda geometrickým radom, pričom nepriamo úmerne klesá počet odpovedí (ne)kompetentných. Označme ich radšej ako zodpovedných, pretože kompetentnosť preukazujú len pri zahmlievaní pravdy a osobnej pomste.
Rokovanie najvyššieho orgánu SFZ trvalo v Senci 16. októbra dve aj štvrť hodiny. V tom je zarátaná aj polhodinová vynútená prestávka, keďže po 100 minútach akejsi rozpravy klesol počet delegátov pod 61, čo je limit, aby bola konferencia uznášaniaschopná. Nebola a nebola ani po 30-minútovej pauze, takže predsedajúci Peter Kováč – aby bolo všetkým jasné: 1. viceprezident SFZ a predseda ZsFZ – konštatoval, že „za súčasných okolností sa konferencia presúva na 6. november do Bratislavy.“
Predchádzal tomu odchod skupiny delegátov po tom, ako voči vedeniu zväzu poslušná väčšina odsúhlasila, že do navrhovaného programu konferencie nebudú zahrnuté body, presadzované platformou Futbalové fórum. Tie obsahovali všetko, čo je potrebné urobiť na začiatku očisťovacieho procesu, ktorý je pre Slovenský futbalový zväz už absolútne nevyhnutý. Aby sa náš futbal pohol z hlbokého ekonomického a morálneho marazmu, kam ho zavliekol súčasný vládnuci samozvaný futbalový monarcha a jeho suita, sieťovito rozlezená naprieč futbalovým prostredím a obhospodarujúca nemálo riadiacich funkcií.
Nádejou pre domáci futbal však je, že určite nie sú prezidentovi sympatizanti všade, kde by si to on želal. Lebo triezvo zmýšľajúcich ľudí, ktorým ide o slovenský futbal, pribúda. Hoci počty z februárovej volebnej a riadnej októbrovej konferencie tomu na prvý pohľad nenapovedajú (pri zvolení dostal Kováčik 57 hlasov z 87, teraz vyradiť body 19 až 27 z programu schválilo 59 z 85 delegátov), reálna odozva z hnutia to potvrdzuje. Reagujú kluby, súčasní reprezentanti, internacionáli, médiá, kde-tu rozhodcovia aj delegáti naprieč futbalovým spektrom.
V tejto atmosfére si dovolíme pripomenúť jeden dôležitý fakt: v predvolebnej dobe pred februárovou konferenciou ktosi pripomenul, že prvý prezident SFZ František Laurinec (pred ním boli všetci predsedovia) skončil vo funkcii veľmi nepopulárny a že rovnaký osud čaká aj Jána Kováčika. Súhlasíme, akurát treba povedať, že Laurinec bol nepopulárny v širokej futbalovej verejnosti – čo už je teraz aj Kováčik – no v hnutí mal výraznú podporu až do konca svojho mandátu. Čo súčasný monarcha rozhodne nemá.
Nielen pre to, že senecká konferencia sa skončila fiaskom a hanbou pre vládnucu garnitúru. Ale práve pre to, ako ten trapas zarezonoval v hnutí, čo vyvolal a akú lavínu ďalších a ďalších argumentov, odhaľujúcich špinu, podvody a klamstvá, páchané na ľuďoch z nižších poschodí a na celom slovenskom futbale, spustil.
Určite tomu napomohli neokrôchané vyjadrenie jedného slovne málo zdatného činovníka z monarchovo košiara (Arpád Benovič), jedného od vlastného nosa si nevidiaceho a bez odvrávania poslúchajúceho príkazy z hora (Andrej Stašiniak) a jedného hovorcu, schopného obkecať, zdôvodniť a pod koberec zamiesť snôškou lží a poloprávd, dohnaných do absurdít, napríklad o možnosti vyjadriť sa v diskusii (Juraj Čurný). Slovač aj futbalová znesie veľa a nechá na sebe dlho orať, ale kvapkami spomenutej trojice pohár trpezlivosti pretiekol. U mnohých. Chce sa veriť, že ak aj nie hneď do 6. novembra, keď bolo naprogramované pokračovanie prerušenej októbrovej konferencie, tak určite do rokovania najvyššieho orgánu nášho futbalu na jar v roku 2027 to dajú patrične nahlas znať.
A že dovtedy sa pohnú ľady na všetkých stranách: od nespokojných mládežníckych trénerov, ktorým mesiace nevyplácali zaslúženú gážu, cez rovnako postihnutých rozhodcov a kluby až po početných dodávateľov služieb a tovaru.
Že minister športu Rudolf Huliak, ktorého správanie slona v porceláne vo februári napomohlo Kováčikovi k opätovnému prezidentskému mandátu, pochopí a hlavne nájde spôsob, ako svojimi gestami neubližovať futbalu. A správne zasiahne priamo najväčšiu škodnú v revíre a tak zároveň roztrhá tú odpornú sieť, kde ruka ruku myje a vyvolení sa obohacujú na úkor futbalu.
Že potrebná kontrola – budeme naivní, ak budeme veriť, že to zväzom navrhnutý a oslovený NKÚ, dokáže?! Opakujeme, kontrolu, nie audit! Lebo ten NKÚ zo zákona neprináleží – náležite doloží všetky machinácie a ekonomické fauly konkrétnych ľudí zo štruktúry SFZ pri založení majetku zväzu, pri pôžičkách od viacerých subjektov, pri obohacovaní sa jednotlivcov na úkor hnutia, o čom kolujú faktické dokumenty po internete (Kováčik, Hlboká, Čurný, Jánošík).
Že orgány činné v trestnom konaní konrečne doriešia kauzu mobilných telefónov od začiatku do konca a vyvodia patričnú zodpovednosť voči každému, kto v tom ide, padni komu padni.
Súdnemu človeku ostalo po 16. októbri 2026 pri pohľade na dianie v Senci smutno. Futbal, aj u nás hra hier, bol hodený do koša a zasypaný slovnými smeťami prezidenta SFZ, 1. viceprezidenta SFZ, stanoviskami ZsFZ a SsFZ, prázdnymi rečami pár delegátov (už ich mená sem ťahať nebudeme, nezaslúžia si to, svojich pätnásť minút pochybnej slávy výrazne prekročili) a bohorovným vystúpením hovorcu SFZ, po ktorom sa pravda kĺže ako po teflóne. Slovenský futbal horko plače.
Je na všetkých príčetných ľuďoch, ktorých je násobne viac ako je počet tej hŕstky v monarchovom košiari, aby sa dnešná smutná doba nášho futbalu čím skôr skončila. Týmito ľuďmi vedený zväz stratil akúkoľvek autoritu i morálny podklad na to, že by mohol posunúť slovenský futbal vyššie, nie iba padnúť do hlbokej priepasti. Aby v ňom znova platila pravda, morálka, slušnosť, férovosť, empatia, úcta, rešpekt.
Priatelia, sme v tom všetci. Nedá sa byť neutrálni, nevedieť a nevidieť. Toto je vážna existenčná križovatka slovenského futbalu, si buď „za“ alebo „proti.“ Nič medzitým neexistuje.
